Dnes sa vo verejnom aj politickom diskurze často hovorí o európskych hodnotách, hovorí sa, že je potrebné sa vrátiť k „tradičným“ európskym hodnotám, „tradičnej“ európskej kultúre. Čo si pod tým máme predstavovať?

Na základe archeologických objavov môžeme predpokladať, že pomerne rozvinutá kultúra, používajúca aj istý druh znakového písma, existovala na území strednej Európy a na Balkáne už v období neolitu (v období okolo rokov 5500 – 4200 pred n.l.), teda pred vrcholným obdobím civilizácií v oblasti Mezopotámie. Uvedené obdobie sa niekedy označuje ako obdobie Dunajskej civilizácie, alebo Dunajskej kultúry. Hlinené tabuľky s piktogramami, ktoré sú možno najstaršie známe písomné pamiatky na svete, sa našli v 60. a 70. rokoch minulého storočia na území Sedmohradska (Rumunska) a severozápadného Bulharska.

Uvedené obdobie však nedokážeme premostiť do dneška – dunajská kultúra úplne zanikla resp. sa rozplynula v iných kultúrach, ktoré sa v Európe v priebehu tisícročí udomácnili. Súčasná európska civilizácia stojí na troch pilieroch: antickom (grécko-rímskom), židovsko-kresťanskom a osvietenskom. Čo sú hlavné hodnoty, ktoré môžeme k jednotlivým pilierom priradiť ako ich dodnes platné dedičstvo?

Antické Grécko nám dalo ideu demokracie a lásku k múdrosti (filozofiu), Rím nám dal systém práva, ktorý sa stal jedným zo zdrojov konceptu právneho štátu. Židovsko-kresťanská tradícia nám dala vieru v dobro, lásku a spravodlivosť a rovnosť všetkých ľudí pred najvyššou autoritou. Renesancia a osvietenstvo nám dali racionalizmus, vedeckú metódu, koncept tolerancie, pluralizmu a individuálnej slobody a zárodok myšlienky univerzálnych ľudských práv.

Európske hodnoty by sme nemali mechanicky zamieňať s tzv. európskymi tradíciami osebe. Medzi najväčšie európske tradície patrilo po stáročia vedenie vojny a násilné riešenie konfliktov. S takýmito tradíciami sa zrejme nechceme stotožniť. Nie je tiež šťastné stotožňovať európske hodnoty s len s morálnymi hodnotami, či priam s kresťanskou morálkou. Morálka nevznikla s kresťanstvom, určité mravné zásady platili v spoločnostiach dávno pred jej vznikom. Kresťanská morálka je určitou reflexiou a zhutnením morálnych zásad považovaných za správne v určitej dobe, pričom jadro týchto zásad pretrváva stále. To však neznamená, že sa koncept morálky v čase nevyvíja – v súlade s nahromadenou ľudskou skúsenosťou a reflektujúc vedecké poznanie.

Hodnoty by sme mali chápať ako pozitívne atribúty viažuce sa na koncept ľudskej dôstojnosti a všeobecného verejného blaha. Zmluva o Európskej únii, ku ktorej Slovenská republika pristúpila v roku 2004, definuje základné európske hodnoty takto: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

Za základné európske hodnoty, ktoré pretrvávajú stáročia a ktoré umožňujú aj dialóg medzi jednotlivými svetovými kultúrami a civilizáciami, môžeme považovať humanizmus (ľudskosť, úctu k ľudskej dôstojnosti), racionalizmus (riešenie problémov na základe ich rozumnej analýzy a zhodnotenia), dialogické a mierové riešenie sporov, toleranciu, pluralizmus a rešpekt k diverzite, rozmanitosti a inakosti. Základnými politickými hodnotami Európskeho kultúrneho priestoru sú liberálna demokracia, založená na koncepte suverenity ľudu a rešpektu k individuálnym ľudským právam a slobodám a demokratický právny štát. K týmto hodnotám by sme mohli pridať ešte ekonomickú slobodu, sociálnu solidaritu a zodpovednosť k životnému prostrediu.