Kompetencie v systéme OECD – PISA 

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) je združením najvyspelejších štátov sveta. Je nástupníčkou organizácie štátov združených po 2. svetovej vojne na základe tzv. Marshallovho plánu. Začiatkom nášho tisícročia experti a expertky OECD vypracovali metódu testovania funkčnej gramotnosti. Metóda sa nazýva PISA, čo je skratka pre Programme for International Students Assessment (Program medzinárodného hodnotenia žiakov). 

V rámci PISA testovania sa hodnotí úroveň čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov a žiačok základných a stredných škôl. V každej z uvedených troch oblastí sa riešia úlohy, pri ktorých žiaci a žiačky prejavujú svoje schopnosti prečítať text, vyhľadať príslušnú informáciu, porozumieť jej a použiť ju v kontexte riešenia konkrétnej úlohy.  

PISA testovanie sa koná od roku 2000 každé tri roky v približne šesťdesiatich krajinách Európy, Ázie, Ameriky a Severnej Afriky. V meraní funkčnej gramotnosti je vo všetkých troch oblastiach výkon žiakov a žiačok zo Slovenska (testujú sa aj školy s vyučovacím jazykom maďarským) dlhodobo mierne pod priemerom krajín OECD.

Z troch základných oblastí je pri každom testovaní vybraná jedna, ktorá sa skúma podrobnejšie. V roku 2018 bola napríklad hlavná pozornosť zameraná na testovanie čitateľskej gramotnosti. 

Oproti roku 2009, kedy bola čitateľská gramotnosť naposledy hlavnou sledovanou oblasťou, sa v roku 2018 na Slovensku jej úroveň vo vekovej skupine 15-ročných ešte viac znížila.

Ukázalo sa tiež, že na Slovensku je výkon detí pri učení veľmi závislý od sociálno-ekonomického zázemia rodiny (deti z chudobných rodín sú výrazne znevýhodnené) a tiež od typu školy (najslabšie výsledky produkujú stredné odborné školy bez maturity).  

Okrem riešenia úloh sa testovanie PISA využíva aj na sociologické zisťovanie formou dotazníkového prieskumu. Z neho napríklad vyplynulo, že až 40 % žiakov a žiačok na Slovensku nikdy alebo takmer nikdy nečíta pre potešenie, a viac ako 30 % z nich nikdy alebo takmer nikdy nečíta beletriu alebo literatúru faktu.

späť