Samantha, hviezda samitu
Začiatkom roku 2018 sa v Bruseli uskutočnil Prvý samit Európskej únie o vzdelávaní. Zúčastnilo sa na ňom dvadsať ministrov a ministeriek členských štátov EÚ a mnoho ďalších prominentných politických hostí. Hviezdou podujatia sa však stala – aspoň v očiach mnohých prítomných – mladá žena s menom Samantha Cristoforetti.
Že ste o Samanthe ešte nikdy nepočuli? Možno sa vám o nej aspoň niečo marí. Samantha Cristoforetti je totiž talianska astronautka, ktorá strávila 199 dní na orbite ako členka posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice. K hviezdam má teda skutočne blízko a v súčasnosti je jedinou aktívnou európskou astronautkou.
Samantha na základe vlastných životných skúseností sformulovala odporúčania, ako by malo európske vzdelávanie vyzerať. Na základnom stupni vzdelávania je podľa nej najdôležitejšie to, aby škola nezničila záujem detí o učenie, nepotlačila ich prirodzenú túžbu po objavovaní a schopnosť fascinácie novými poznatkami. Rodina aj škola by mala pre deti poskytnúť tvorivú, dôvernú a prívetivú atmosféru. Samantha mala šťastie, že ju rodina, ale aj učitelia a učiteľky v škole práve v tomto podporovali. Viedli ju tiež k tomu, aby bola cieľavedomá, vytrvalá, odolná. Naučila sa veriť vo svoje vlastné sily, ale zároveň mať dôveru k ostatným. Každé dieťa by malo mať túžby a sny, pretože aj vďaka nim sa stáva lepším človekom.
Záujem o technické a prírodné vedy sa v nej prebudil skoro, v tínedžerskom veku. Keďže navštevovala „klasické“ talianske gymnázium, v učive prevažovali humanitné predmety. Nepovažuje to však za chybu. Pri oboznamovaní sa s prírodnými vedami je metóda – vedecká metóda – ktorou si
poznatky osvojujeme, dôležitejšia ako suma nahromadených informácií a poznatkov je práve. Mať dobré základy, ovládať vedeckú metódu, vedieť ako sa učiť, pestovať túžbu po poznaní – to sú kľúče k úspechu. Napriek technickým vymoženostiam prenikajúcich i do systému vzdelávania je úloha učiteľa a učiteľky nezastupiteľná. On či ona musia naučiť žiakov a žiačky orientovať sa v záľahe informácií a viesť ich ku kritickému mysleniu.
Áno, v dnešnom svete štvrtej industriálnej revolúcie je určite nutné zvýšiť dôraz na osvojenie si prírodovedných, technických a inžinierskych zručností. Nemalo by sa to však diať na úkor vedomostí, zručností a hodnôt humanitných. Humanitné disciplíny takisto prispievajú k zdokonaleniu
analytických schopností, kritického myslenia a uvažovania v kontextoch a súvislostiach. Zároveň však napomáhajú k zvyšovaniu sociálnej a kultúrnej kohézie spoločnosti a k jej celkovej humanizácii. Napriek všetkým výdobytkom techniky ostáva podstatným znakom človeka to, že sa vyjadruje v
myšlienkovo bohatých, komplexných a esteticky pôsobivých slovných a písomných výpovediach. Ľudská reč redukovaná na „čvirikanie“ tweetovanie), či iné radikálne zjednodušené formy komunikácie, nie je to pravou ľudskou rečou. V tomto zmysle je znepokojujúce, že úroveň
porozumenia písanému textu, ale i schopnosť formulovať komplexné slovné výpovede u mnohých detí a mladých ľudí klesá.
Samantha Cristoforetti kladie veľký dôraz na interkultúrne vzdelávanie, vrátane učenia sa iných jazykov. Ona už počas stredoškolských štúdií strávila jeden školský rok v Amerike. Naučila sa vynikajúco po anglicky, avšak zároveň bol pre ňu pobyt v USA prvým veľkým „kultúrnym šokom“.
Každé dieťa v stredoškolskom veku by podľa Samanthy malo absolvovať ročné štúdium v inej krajine – nielen kvôli osvojeniu si cudzieho jazyka, ale aj preto, aby spoznalo iné kultúry a naučilo sa ich rešpektovať a akceptovať. Európania by mali omnoho viacej vedieť vzájomne o sebe, aj na úkor
poznania niekedy naozaj nepodstatných a nezaujímavých detailov o svojej vlastnej kultúre. Samantha Cristoforetti ovláda päť jazykov – okrem rodnej taliančiny aj nemčinu, angličtinu, francúzštinu a ruštinu. V každom z týchto jazykov absolvovala časť svojich štúdií. Univerzitu
navštevovala v Mníchove, z toho rok strávila vo francúzskom Toulouse, magisterské štúdium potom ukončila v Moskve. Ďalšiu univerzitu so zameraním na bojové letectvo absolvovala v Neapole, s ročným pobytom v Texase. Po niekoľkých rokoch strávených v radoch talianskeho vojenského letectva bola vybraná Európskou vesmírnou agentúrou do astronautického výcviku. Na vyslanie do vesmíru sa pripravovala na Bajkonure v Kazachstane. Kariérna dráha Samanthy Cristoforetti je teda učebnicovým príkladom študijnej i pracovnej mobility, ktorej rozvoj si Európska únia na samite stanovila za cieľ.
Škola by mala podľa Samanthy podporovať vieru vo vlastné sily, sebavedomie a súťaživosť. Súťaživosť však nie je samoúčel, zároveň s ňou musia byť pestované aj také cnosti ako kooperatívnosť, schopnosť spolupráce a tímový duch. Nové výzvy, ktorým ľudstvo čelí, sa bez zásadne vylepšenej kooperácie na globálnej úrovni nebudú dať riešiť. „Všetci sme členmi a členkami posádky vesmírnej lode s názvom Planéta Zem – prežiť môžeme len vtedy, ak sa naučíme celosvetovo spolupracovať.“
Kálmán Petőcz
(autor bol účastníkom samitu v zastúpení Academie Istropolitany Nova a Helsinského výboru pre
ľudské práva na Slovensku)
