Volám sa Dávid Revák, mám 22 rokov a v súčasnosti študujem právo na Ruprechto-Karlovej univerzite v Heidelbergu v Nemecku. 

Do programov organizovaných Helsinským výborom pre ľudské práva na Slovensku som sa dostal cez Olympiádu ľudských práv. Prvý krát som sa na olympiáde zúčastnil v roku 2016, pričom sa mi podarilo dostať rovno do celoštátneho kola za Prešovský kraj. Nasledovali dva ďalšie ročníky v ktorých som sa celoštátneho kola zúčastnil. OĽP hodnotím ako veľmi obohacujúcu skúsenosť. Okrem priateľstiev a kontaktov, ktoré udržiavam dodnes mi olympiáda dala náhľad do interdisciplinárneho sveta ľudských práv. Právo, politológia, filozofia, ekonómia a mnohé ďalšie kontexty boli kľúčové pre dobré umiestnenie sa v súťaži. Taktiež to bola skvelá príležitosť nadviazať kontakty s významnými osobnosťami slovenského práva a akademickej obce. Okrem olympiády som sa podieľal aj na programe Ambasádorských škôl Európskeho parlamentu na Slovensku, kde sme sa ako gymnázium zamerali na zvyšovanie povedomia o ľudských právach a občianskej spoločnosti. To nám umožnilo vycestovať do Štrasburgu do sídla EP. Pokračovaním olympiády a pravidelným ročným stretnutí angažovaných mladých ľudí boli letné školy, kde sa program podobný tomu z olympiády zopakoval vo svojej forme a myšlienke, avšak obohatený o ešte vyššiu účasť zaujímavých hostí o rôznorodý program, pričom absentovalo napätie zo súťaže. To všetko bezpochybne prispelo k môjmu rozhodnutiu študovať právo.

Moja voľba padla pred dvoma rokmi na Ruprechto-Karlovu univerzitu (Ruprecht-Karls-Universität) v nemeckom Heidelbergu. Nemecko mi ako krajina prišla sympatická z viacerých dôvodov; kultúrna blízkosť, vysoká úroveň právneho štátu a demokracie a veľmi dôležitá bola aj skutočnosť, že pri štúdiu práva je vhodné si premyslieť, či je vzdelanie nadobudnuté v zahraničí využiteľné aj doma. Právo je síce vždy ovplyvnené národnými kontextami, avšak je nemecká právna kultúra práve tou, z tých väčších, ktorá je pre Slovensko vzorová a kultúrne najbližšia. Univerzita sama o sebe má výborne meno, patrí pravidelne medzi 30 až 50 najlepších univerzít sveta a je známa ako vlajková loď nemeckej vedy. Okrem významných osobnosti práva, ktoré tu pôsobili (ako napríklad známy Gustav Radbruch, Georg Jelinek, Paul Kirchhof, Peter-Christian Müller-Graff či Anton Thibaut), tak je aj domovom jednej z najstarších právnických fakúlt sveta, známej svojou kvalitou absolventov ako i ťažiskami štúdia, medzi nimi právo ústavné, medzinárodne verejne ako i súkromné, daňové, európske a ekonomické. V neposlednom rade je univerzita úzko prepojená s univerzitami v stredoeurópskom regióne, pričom často počuť od nemeckých profesorov chvály a pochvalné slová na prácu svojich kolegov z Karlovej Univerzity v Prahe, či Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti.

Myslím si, že demokratické vzdelávanie je v dnešnej dobe nutnou súčasťou každého vyučovania na základných a stredných školách. Nestačí už len fakty poznať, musíme ich vedieť aj vyhodnotiť. Toho sú si vedomí Nemci. Preto je pre nich „politische Bildung“, čiže politické vzdelávanie, jednou z kľúčových priorít ich školstva a neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Učí mladých ľudí nezávislé od odboru či formy štúdia, že kritické myslenie nie je nutné nie len preto, aby vedeli komu majú dať pri ďalších voľbách svoj hlas, ale aj preto, aby vedel rozpoznať objektívne skutočnosti v spoločenskom či vlastnom profesijnom živote.

Univerzita v Heidelbergu

Univerzita v Heidelbergu (spolková krajina Baden-Württenberg) patrí medzi najstaršie univerzity nielen v Nemecku, ale v celej Európe. Bola založená v roku 1386 pfalzským kurfürstom (ríšskym kniežaťom) Ruprechtom. V druhej polovici 16. storočia sa Heidelberg stal centrom európskej vedy a kultúry a získal mimoriadny význam ako sídlo protestantskej (kalvínskej) univerzity. Heidelberg sa stal „nemeckou Ženevou“, lákal profesorov a študentov z celej Európy. V roku 1563 tu bol spísaný slávny Heidelberský katechismus. 

V Heidelbergu dva roky pôsobil aj Ján Amos Komenský a mnoho ďalších protestantských študentov z českej aj uhorskej časti Habsburského mocnárstva, či Sedmohradska. V 18. storočí univerzitu prebrali jezuiti a stala sa katolíckou univerzitou. V súčasnosti je univerzitou štátnou. Aj v neskorších obdobiach však v Heidelbergu študovali či pôsobili mnohí významní učenci: filozof Georg Friedrich Hegel, prírodovedci Georg Bunsen, Gustav Kirchof, Hermann von Humboldt, sociológ a ekonóm Max Weber, právnici Georg Jelinek a Gustav Radbruch či filozof Karl Jaspers. 

david.revak.21@gmail.com

späť